Rozložené opakovanie ako hnací motor učenia jazykov

Snívame o tom, že si všetky informácie zapamätáme na prvý raz, no všetci vieme, že väčšine z nás sa to nedarí. Preto sa pozrieme na to, ako funguje ľudská pamäť a ako súvisí s učením jazykov. Keďže je pre pamäť a učenie mimoriadne dôležitý, bude v tomto článku hrať ústrednú úlohu pojem „rozložené učenie“. Ide o techniku, ktorá stavia na dostatočnom počte opakovaní rozložených v čase, vďaka ktorým si naučené zapamätáme. Opakovanie tých istých poznatkov nám pomáha presunúť nové vedomosti z krátkodobej pamäte do dlhodobej. Keď tieto zákonitosti zapamätávania využijeme vo svoj prospech, budeme sa učiť čo najlepšie.

Keď hovoríme o uchovávaní vedomostí, musíme zdôrazniť, kde sa zapamätávanie odohráva. Ľudský mozog je nielen dôležitý, ale aj jeden z najfascinujúcejších výtvorov vôbec. Akékoľvek poškodenie mozgu sa prejaví na celom tele. Reklamy vychvaľujú, ako niektoré potraviny alebo doplnky výživy zlepšujú pamäť. Ľudia navyše posúvajú kapacitu svojho mozgu až na hranicu možností, napríklad na pamäťových súťažiach. Človek je tvor, ktorý zhromažďuje informácie. Bábätká napríklad nasávajú úplne všetko. Mozog dieťaťa funguje od narodenia do šiestich rokov úplne inak ako mozog dospelého. Malé deti prijímajú zo svojho okolia obrovské množstvo údajov. Schopnosť ukladať nové informácie si však zachovávame až do vysokého veku. Navyše môžeme všetko, čo sa o sebe dozvieme, využiť na to, aby sme informácie ukladali efektívnejšie.

Pojmom krátkodobá pamäť označujeme jednoduché dočasné ukladanie údajov. Mozog tu začína vyhodnocovať, ktoré informácie sú potrebné. Tie potom prejdú ďalšou revíziou, po ktorej ich uložíme do dlhodobej pamäte. Tento jednoduchý model môžeme rozšíriť o pracovnú pamäť, ktorá informácie dočasne uchováva a pracuje s nimi. Pracovná pamäť funguje ako systém na zložité činnosti, ako je myslenie, učenie a porozumenie. Vďaka nej si dokážeme vybaviť a použiť údaje z dlhodobej pamäte. Pracovná pamäť nám navyše môže pomôcť uchovať si niektoré informácie na dlhší čas.

Tento model sa dá dobre preniesť na učenie jazykov. Keď slovíčka opakujeme v určitých odstupoch, po niekoľkých minútach, hodinách či dňoch, dokážeme ich presunúť do dlhodobej pamäte. Rôznymi cvičeniami, pri ktorých si musíme zapamätať, ako slovo vyzerá, v akom poradí idú písmená a ako slovo znie, môžeme tento presun do dlhodobej pamäte urýchliť. Pomáha nám aj to, keď pracovnú pamäť zamestnávame rôznymi kvízmi a testami. Mozgu tak dávame najavo, ktoré slová sú dôležité. To, ako dôkladne sa neznámymi slovami zaoberáme, výrazne ovplyvňuje, ako rýchlo slovo vyhodnotíme ako podstatné a natrvalo si ho zapamätáme. Veľkou výhodou môže byť napríklad to, keď nové slovo nielen napíšeme a počujeme, ale ho aj sami vyslovíme.

‍

‍

‍‍Hoci každý mozog funguje inak, existujú podobné vzorce, vďaka ktorým mu môžeme lepšie porozumieť. Pokiaľ ide o to, ako často by sme mali nové slovo opakovať, sme si pozoruhodne podobní. Zistili sme napríklad, že najúčinnejšie je vyskúšať sa zo slova tesne predtým, ako ho zabudneme. Vtedy si ho ešte matne, ale predsa pamätáme. Ak nám teda nejaké slovo robí problémy, mali by sme si ho podľa možnosti vybaviť znova už po niekoľkých minútach. Slová, ktoré nám idú ľahšie, si stačí pripomenúť až po hodinách či dokonca dňoch. Ak slovo vieme aj po niekoľkých dňoch, počas ktorých sme sa venovali iným veciam, môžeme predpokladať, že ho mozog spoľahlivo uložil do dlhodobej pamäte.

Osamotené slová, najmä keď ich mozog nedokáže prepojiť s inými vedomosťami, potrebujú na túto cestu viac času. Vtedy nesmieme stratiť trpezlivosť ani po mnohých opakovaniach. Zvyčajne nám to jednoducho trvá dlhšie a nemali by sme sa za to zhadzovať. Zistili sme tiež, že čím viac slabík slovo má, tým ťažšie si ho zapamätáme. Preto musíme byť trpezliví najmä pri slovách s mnohými slabikami. Ak sa nám nejaký pojem nie a nie uložiť do pamäte, môžeme si aktívne vytvoriť mentálne mostíky a zapamätať si slovo pomocou umelej asociácie. Môžeme využiť veci, ktoré znejú podobne ako dané slovo, alebo vytvoriť vetu, ktorá slovo zasadí do kontextu, ktorý je pre nás dôležitý.

‍

Nájsť optimálne poradie, v akom slovíčka opakovať, je však náročné. Každé slovíčko by sme museli ručne zaradiť a využiť pri tom všetko, čo vieme o fungovaní našej pamäte. Aby to fungovalo, LENGO si namiesto toho ukladá, kedy ste jednotlivé slovíčka naposledy opakovali a ako dobre ich ovládate. Aplikácia zohľadní viacero faktorov a vytvorí plán, kedy by sme si mali slovíčko ideálne zopakovať. Podľa neho aplikácia sama vyberá slovíčka a určí optimálne poradie učenia. Keď otvoríme novú lekciu alebo dokončíme cvičenie, odporúčané slovíčka sa vyberú automaticky.